Monday, September 15, 2008

Na vlastnej koži...














Tak ako každý rok, aj tento, už tridsiatyprvý v poradí, sa začiatkom septembra otvorili brány kanadského Toronta pre všetkých milovníkov filmu. A nezáležalo na tom, či ste zástupcom odbornej verejnosti, laickej verejnosti alebo novinárov. Medzinárodný filmový festival v Toronte je druhým najväčším na svete hneď po francúzskom Cannes. Niektorí novinári dokonca svorne tvrdia, že ocenené filmy na tomto festivale sú na tej najlepšej ceste k zisku azda toho najprestížnejšieho - sošky Oskara.
Najviac očakávanou a dovolím si tvrdiť, že aj najväčšou hviezdou festivalu, bol jednoznačne Brad Pitt. Toľko ukričaných a uplakaných fanyniek vekového rozpätia 6 až 60 pokope nemal nik iný.

Jednou z mnohých hodnôt tohto veľkolepého podujatia je i jedinečná prehliadka spoločenských šiat, účesov, topánok a šperkov. Hotová pastva pre oči. A ak sa vám podarí zohnať lístok na gala premiéru, je to zážitok, na ktorý sa len tak rýchlo nezabúda. Tak ako samotní herci, režisér či producenti, novinári i vy sa na túto slávnostnú udalosť vyobliekate do toho najlepšieho, čo vo svojom šatníku máte. Atmosféra festivalu totiž pohltí každého. Pri vstupe do sály vás ponúknu pohárom šampanského a nasmerujú k vášmu miestu. Film predstaví režisér a uvedie ho spolu s hercami, ktorí hrajú v hlavných úlohách. Tí zvyčajne ostanú až do konca filmového predstavenia. Mne sa podarilo tento rok vidieť celosvetovú premiéru Nothing but the Truth s Kate Beckinsaleovou, Alan Aldom, Matt Dillonom, Vera Farmigou. A tak ako počas filmu nebolo počuť nikoho ani len dýchať, po jeho skončení herci a režisér odchádzali zo sály za búrlivého potlesku publika.

A ešte niečo. Niet nad pocit vo chvíli, keď sa vám podarí získať autogram od celebrity svetového formátu. Čítame o nich každý deň, ale vidieť si z očí do očí, to sa veru nestáva tak často. A čo potom, keď tie oči patria samotnému Bradovi Pittovi! Mne, ako možno jednej z mála Sloveniek, sa to podarilo. Poriadne si ani nepamätám, ako sa to všetko udialo. Keď som stála na zábradlí, na ktorom som sa ani neviem ako ocitla, a zozadu na mňa tlačila masa ľudí, jediné na čo som v tej chvíli myslela bolo, či mi to za to všetko vôbec stojí a ako dlho sa ešte udržím na jednej nohe s oboma rukami zamestnanými. V jednej ruke fotoaparát, v druhej fotka a pero. Spočiatku som dlho nevidela nič a nikoho, mala som čo robiť udržať si balanc a neohluchnúť z toľkého kriku. V skutočnosti to možno trvalo len niekoľko minút, no mne sa to zdalo ako večnosť, keď predo mnou zrazu začali blýskať fotoapáratmi omnoho intenzívnejšie i pokriky ľudí nabrali na sile a hlasitosti. V hlave sa mi začalo motať, nevedela som sa rozhodnúť, čo skôr. Či fotiť, či pozerať, či dýchať, či sústrediť všetku svoju energiu na získanie autogramu. A vtedy som ho uvidela. Jasne, čisto, zblízka. Mával, usmieval sa na mňa (a samozrejme i na ďalšie desiatky dievčat a žien, ktoré sa na mňa tlačili a búchnátovali ma, len aby sa aj ony mohli dostať čo najbližie ) a ja som cítila, ako sa mi ježia chĺpky na ruke a potia sa dlane. Ruky sa mi začali triasť ako starenke. Hoci som nikdy až tak veľmi nepodliehala celému tomu šialenstvu menom Brad Pitt, v tej chvíli som sa cítila ako malé dievčatko, ktoré práve uzrelo svojho rozprávkového princa na bielom koni. Aj keď to možno pre niekoho znie infantilne, verte mi, neviete, kým nezažijete na vlastnej koži.

Záver? Tomu istému malému dievčatku sa podarilo získať vytúžený autogram i urobiť nejaké fotografie zblízka a nielen Brada Pitta:) Vôbec nehovoriac o tom, že si domov odnieslo aj pár kvalitných modrín a zachrípnuté hlasivky. Ale to už patrí do inej rozprávky. Festival sa totiž pre tento rok skončil. Herci aj novinári už odišli, svetlá zhasli a červený koberec zrolovali.

2 comments:

Zuzka said...

Tak tento ti naozaj vysiel, aj ja som prezivala pocity, ktore si opisovala, normalne som si to vedela zivo predstavit a bol to uzasny zazitok. Dakujem za tento uzasny "priamy prenos" z Toronta.
Si macher blogger :)

Zuzka said...

Basik, tak tento ti vysiel. Bolo uzasne citat tieto riadky so zatajenym dychom, uplne som sa do toho vzila a zacitila som aj ja pohlad Brada...booooze, co by som ja za to dala, aj ked som na tom s tym faninkovanim podobne. Dakujem za krasny "priamy prenos" z Toronta.
Si macher blogger :)
Tvoja Orbitka jedina